|
06-01-2000 |
JALUOdotKOM | ![]() |
| WECHE
MOKADHO
|
KAR CHAKRUOK LUO (Jagoro; Ajos wuod Atiga Ny’Ochola) WECHE MOTELO: Weche duto ma ubiro somo gin weche mogol e wich kod sigendni mag Luo machon omiyo weche moko nyalo gwenyore, to kata kamano en mana ka temo mondo Nyikwa Ramogi oyudo ng’eyo matut kuom chakruok Luo nyaka sani. Nyocha atemo loso kod jodongo kuom wechegi to moro ka moro nogolo pache kaka ong’eye, kendo watemo manyo matut ahinya e buge moko mane ondiki kod joluo kuom weche machalgi magi. Paro mibiro somo ok owuok e wi ng’ato achiel kende, koro ikri mar somo kodwa nyaka wachop e mogawo mogik. Dhok ma wabiro tiyo godo en dholuo manyien kendo mayot somo ahinya, omiyo kik ibed gi luoro. Dholuo en dhok ma yot wacho to ndike to ndwara, omiyo kik iluor kineno nyukta moro maok ochopo kare to konywa gi paro. Kamano e kaka wanyalo gero dhowa mondo odhi nyime.
MIGAWO MOKWONGO Kar chakruok Were Nyakalaga ( Nyasaye ) Nochweyo Oloo. Oloo onyuolo Magoyi (Noah) kata onam tiendeni ng’ama nodong e wi pi. Magoyi nonyuolo ya wuoyi adek: Japheth, Shem kod Rabudi (Ham). Japheth ewuon jorabuore, Shem ewuon jorachere to Rabudi ewuon Joratenge duto. Koro nikech wadwaro ng’eyo matut kar chakruok Luo wabiro mana loso kuom joratenge kende. RABUDI (HAM) Nonyuolo yawuoyi adek; RUMA, INDA kod ONGOLA Inda to nodar odhi Amerka, gin e oganda mane okwongo dak e piny mar Amerka ka jorachere pok omonjogi. Ongola to sani iluongo ni Mongolia gidak ekind Russia kod China, sani gin kod pinygi giwegi. RUMA Nonyuolo yawuoyi adek, yawuote gin: PODHO, ABES kod TOGO. Abes gin e jo-bantu, Togo e jo-hamites, Podho to e kwar jo-nilotes kae ema oting’o dhout luo duto kod jolibamba matinde ok wachamre godo lemo kaka jo-Kipsigis kod ma moko.
WUODH RABUDI KOA BABYLON Kar chako dak dhano e pinyka ne en Babylon kata sani to uluonge ni Baghdad e piny Iraq. Kane yawuot Magoyi koro chako ke epinje mopogore opogore, Rabudi nodong’ edalano. Bang’e yawuote bende nochako ke e pinje gi giwegi. RUMA nochopo Alexandria e piny Misiri. Kanyo ne yawuote ochako tuk ka giluwo yoregi giwegi.
PODHO Nolwo Aora mar Nael kochomo yor Milambo mochopo Sudan. Nonywuolo yawuoyi abich. To wuode mane tin kuom nyuol emane obedo kaka wuoyi mang’ongo edala nikech min mare emane duong’ e dala. Wuoyini nochako wuon’gi; nyinge en Ramogi. Koro yawuote abich duto gin:-Ramogi, No, Kombe, Amara kod Ruba. Ruba ne ochomo yo Imbo kendo nogero dalane kono sani gin oganda maduong ahinya e piny Nigeria, iluongo gi ni YORUBA. Ramogi nochako wuoth kod owetene ariyo; Amara kod Kombe, ne gichopo god Juba epiny Sudan, jopinyno to luonge ni GILO. Amara noluwo bad Aora Nael machielo kochomo yo Abbyssinia (Ethiopia). Nochopo e dho nam makwar (Red Sea), kendo nogoyo dalane kanyo, noluonge ni Asmara kama sani iluongo ni Eritrea. Ramogi kod Kombe mowadgi nodong e god GILO, juogi ne omako Ramogi, juogino ne giluongo ni Rabudi, mano nomiye teko mar koro weche kod dolo mag piny (timo misango). Wachore ni Ramogi notieko dhoge duto eyor dolo mine odonjore e dhoge owadgi. Chieng moro achiel mond Kombe nochako goyo koko ni: " KOMBE KOMBE WUOG OKO RAMOGI TIEKO DHOGI…." Mi wachno nodoko ngero nyaka chil kawuono. (Kaka nyocha asendikonu ni ngech Ramogi kod Kombe mowadgi; ipime mopogore opogore sani to wabiro mana tiyo kode kaka entie kani). Pogruok moro amora manyalo wuokie timore nikech wechegi wuok edhi jodongo mopogore opogore.
Kata kamano kane Kombe owinjo ni owadgi osekawo dhoge to nokwero yawuote mondo kik dhi ir Ramogi nikech en kod muya marach. Mano ekaka Kombe ne opogore kod Ramogi. Kombe nochako wuoth kochomo yor god Masawa (Elgon). Ramogi nodong Sudan kendo nonyuolo yawuoyi apar g’angwen kod nyiri ariyo. Yawuote gin: Podho, Gwara, Otiak, Oluk, Arwa, Aluru, Onam, Amadi, Mudama (padhola), Julu (nodhong god Chilo), Akwa, Okwach, Lango kod Obar Nyiri gin: Ayiera kod Toro.
Ayiera nodhi katedo to kane omako ich to iye nogole kuom chuore, mine onego chuore kod pala kendo noringo moduogo onyuol dalagi. Nyathi manonyuolo nochak Ochola (tiende ni nyathi monyuol bang tho wuon’gi).
Ramogi nochako wuoth kochomo yo milambo nyaka nochopo god BURU BURU. To yawuote ariyo nodong' Sudan, yawuoyi go gin; Julu (Dinka) kod Akwa (Nubi).
Ka in gi mari moro ma di wandik ka to orni
|
Waparo
mar paro jotend Luo mosekelo pogruok e piny Luo chakre higa 1900 nyaka
1999 e gweng'u kata ei Luo duto. Koro wakwayou uduto ni par uru ane
jogo ma di uket nying gi ka kod weche duto ma ung'eyo kuomgi mondo uor
ni mailto:jaluo@jaluo.com
|
Copyright © 1999, 2000 Jaluo.com
All Rights Reserved